Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...

Muž, kým sa neožení, si nerobí ťažkú hlavu z budúcnosti.

Nepresviedčajte svoju ženu o tom, že láska sa ošúcha, lebo bude s vami nakladať ako s odpadom.