Súvisiace zmeny DPH
20. 1. 2025
Cieľom novely zákona o DPH bola aj transpozícia smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravilo miesto dodania určitých služieb.
Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravili ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúladili požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravila sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu upravil zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne v tomto zákone došlo k zníženiu úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
K
Daňový poriadok po novele
4. 12. 2019
Primárnym cieľom novely daňového poriadku je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a zefektívnenie niektorých ustanovení zákona. Novela zákona bola schválená 15. 10. 2019 a účinnosť nadobudne 1. 1. 2020 a 1. 1. 2021.
Ustanovenie o zastupovaní sa upravuje tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu v akom sa prekrývajú. Taktiež sa skracuje lehota, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, z piatich rokov na dva roky.
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa v registračnom konaní ruší povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov a ustanovuje sa, aby registráciu k dani z príjmov vykonával správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania.
Nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa ustanovuje zánik daňových nedoplatkov. S cieľom efektívnejšieho vymáhania daňových nedoplatkov sa zavádza nový spôsob exekúcie, zadržaním vodičského preukazu. Dane, sú dôležitý fiškálny nástroj politiky štátu, aby však bolo možné zabezpečiť riadne plnenie všetkých jeho funkcií, je potrebné dôsledné vyžadovanie ich platenia a následné vymáhanie.
Zmeny v miestnych daniach
2. 12. 2019
Novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku nadobudne účinnosť 1. 1. 2020.
Novelou zákona o miestnych daniach sa z dôvodu zefektívnenia správy daní, aby správca dane na základe podaného čiastkového daňového priznania nanovo vyrubil rozhodnutím daň na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom týmto rozhodnutím sa predošlé rozhodnutie zruší.
Novela zákona o daňových poradcoch zasa znižuje administratívne konania napr. Komora zapíše poradcu do zoznamu bez jeho žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky, Komora taktiež môže udeliť výnimku zo vzdelania, taktiež sa upravuje evidencia osobných údajov v súvislosti s GDPR.
Slovensko kleslo v rebríčku kvality daňového systému
29. 11. 2019
V neprospech hovorí najmä vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Slovensko si v porovnaní miery administratívnej záťaže pri správe daní oproti konkurencii pohoršilo. Aktuálne sa totiž v rebríčku Paying Taxes, ktorý zostavila skupina Svetovej banky a poradenská spoločnosť PwC, umiestnilo na 55. priečke.Rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. V celkovom hodnotení si tak oproti vlaňajšku pohoršilo o sedem miest. Hoci parametre Slovenska sa nemenili, dôvodom prepadu v rebríčku bol posun ostatných krajín smerom nahor.
Aktuálna štúdia pritom vychádza zo stavu legislatívy k 31. decembru 2018. Šieste najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Na umiestnenie Slovenska v rebríčku má podľa PwC negatívny vplyv najmä šieste najvyššie celkové daňové a odvodové zaťaženie v rámci krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu vo výške 49,7 percenta. To je o 11,4 percentuálneho bodu viac ako priemer týchto krajín vo výške 38,3 percenta, ktorý navyše medziročne mierne poklesol. Daňové zaťaženie na Slovensku je tak výrazne vyššie aj ako priemer za všetkých 190 krajín podieľajúcich sa na štúdii Paying Taxes vo výške 40,5 percenta. Pozitívny príklad pobaltských krajín. Slovensko by si v daňovej oblasti malo podľa partnerky a líderky oddelenia daňového poradenstva PwC Slovensko Christiany Serugovej brať príklad od pobaltských krajín, ktoré reformy a elektronizácia daňovej správy vystrelili do čela rebríčka. "Je dlhodobo znepokojujúce, že rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. Na Slovensku tvorí daňové a odvodové zaťaženie práce 39,7 percenta, daň z príjmov právnických osôb 9,09 percenta a ostatné dane 0,8 percenta celkovej daňovej sadzby," uviedla s tým, že ide o veľmi nerovnomerné prerozdelenie daňového zaťaženia medzi zdanenie práce a zisku podnikov, pričom súčet týchto dvoch zložiek predstavuje až 98 percent celkového daňového zaťaženia. Kaukaz aj Balkán pred nami. Okrem pokračujúcej elektronizácie daňovej správy by podľa Serugovej prispelo k zlepšeniu celkového hodnotenia daňového systému Slovenska najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce a zjednodušenie daňového systému. "Zmeny v oblasti zvýšenia maximálnych stropov na odvody sociálneho zabezpečenia postavenie Slovenska v porovnaní s najbližšími susedmi ani krajinami EÚ rozhodne nezlepšia. Alarmujúce je aj porovnanie nášho umiestnenia s krajinami, ktoré reformy daňovej správy a daňových systémov začali riešiť veľmi intenzívne, čo im prinieslo umiestnenie ďaleko pred nami. Napríklad Gruzínsko, Azerbajdžan, Macedónsko, Moldavsko," dodala. Slovensko tak v aktuálnom rebríčku Paying Taxes skončilo dve priečky za susednou Českou republikou, 22 priečok pred Poľskom a 31 priečok pred Maďarskom. Výrazne sme však zaostali za spomínanými pobaltskými krajinami, ktoré sa všetky tri umiestnili v druhej desiatke. Z hodnotenia vyplýva, že administratíva daní trvá na Slovensku celkovo 192 hodín ročne a zahŕňa osem platieb.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Počet poberateľov vianočného príspevku vzrástol
29. 11. 2019
O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy. Sociálna poisťovňa začne tzv. vianočný príspevok vyplácať od 2. decembra a následne v riadnych výplatných decembrových termínoch dôchodkov. Oznámil to vo štvrtok na stretnutí s médiami hovorca poisťovne Peter Višváder.
Tohtoročný vianočný príspevok prešiel zásadnými zmenami. V porovnaní s minulým rokom došlo k jeho dvojnásobnému zvýšeniu, ako aj k zvýšeniu hranice nároku na 658,50 eura, čo je dvojnásobok oproti roku 2018. Počet poberateľov tým vzrástol na 1.302.000 dôchodcov. Vianočný príspevok patrí dôchodcom, ktorí majú dôchodok alebo súhrn dôchodkov do 658,50 eura, a to takto: pri dôchodku nižšom ako 210,21 eura je suma vianočného príspevku 200 eur, pri výške dôchodku v rozpätí od 210,21 eura do 420,40 eur je suma vianočného príspevku od 200,00 eur do 124,33 eura. Pri výške dôchodku v rozpätí od 420,41 eura do 658,50 eura je výška vianočného príspevku od 98,85 eura do 13,14 eura. Vianočný príspevok patrí tomu, kto má nárok na výplatu dôchodku za december 2019, má bydlisko na Slovensku, suma jeho dôchodku/dôchodkov za december 2019 je najviac 658,50 eura. O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)