Súvisiace zmeny DPH
20. 1. 2025
Cieľom novely zákona o DPH bola aj transpozícia smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravilo miesto dodania určitých služieb.
Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravili ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúladili požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravila sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu upravil zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne v tomto zákone došlo k zníženiu úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
K
Povzbudenie podnikateľského prostredia môže pomôcť prekonať krízu
26. 1. 2009
V rozhovore pre Hospodárske noviny to vyhlásil predstaviteľ jednej z personálno-poradenských spoločností. Podľa jeho odhadu o zamestnanie kvôli hospodárskej kríze príde asi päťdesiattisíc ľudí.
Snahy štátu o umelé udržanie zamestnancov vo fabrikách a
pribrzdenie negatívnych dopadov krízu v princípe neriešia. K jej prekonaniu môže
prispieť povzbudenie podnikateľského prostredia, aby sa v kríze dokázalo zorientovať,
aby aktívne začalo ľudí potrebovať a mohlo aj vytvárať nové pracovné miesta.
Cestou je masívna podpora investícií, zníženie daňového a odvodového zaťaženia,
zrušenie platenia poplatkov za služby verejnosti a úspory vo verejnom sektore.
Kríza je výborný liek na vyššiu
produktivitu práce, fluktuáciu a lojalitu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov sa bude diať vo
väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým. Veľa sa bude dbať o osobnostnú vhodnosť
kandidátov na danú pozíciu.
Pri prípadnom znižovaní stavov to môže byť kritérium, na
ktoré si zamestnávatelia posvietia predovšetkým.
Slováci očakávajú reformu dôchodkového systému
23. 1. 2009
Podľa prieskumov sa dôchodkový systém nachádza v kríze. O nevyhnutnosti zmien hovorí koalícia aj opozícia. Ministerstvo práce zatiaľ zásadné veci nechystá.
Podľa prieskumov agentúry GfK, ktoré boli spracované
pre spoločnosť AXA, si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na
jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to
bude 1,1 pracujúceho človeka. Okrem toho sa ľudia doživajú čoraz vyššieho veku
a kvôli vzdelaniu začínajú pracovať neskôr.
Jedna zo zástupkýň opozície považuje za problém to, že
rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký, preto by mal štát garantovať
minimálny dôchodok, ktorý by mal každý občan dostávať bez ohľadu na to, koľko
bol alebo nebol schopný do systému prispievať. Dôchodok by sa platil zo
štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania navyše, by získali z
poistného systému ako zásluhový dôchodok.
Zástupca koalície presadzuje, aby si v druhom pilieri
sporili len tí, ktorí majú príjem nad
1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov
by sa mal zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani
kompletné výsledky prieskumu nepozná, ak však platí, že 90 % opýtaných tvrdí,
že dôchodkový systém je v kríze, znamená to, že dôchodková reforma vykonaná
predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele.
Opozícia aj
koalícia sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do
dôchodku. Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov to očakáva, hoci s tým
nesúhlasí.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového
veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Hoci podľa analytikov
treba spraviť v krátkom čase zásadné aj keď nepopulárne zmeny, súčasná vláda
ich nechystá.
Daň z nehnuteľností treba priznať a zaplatiť do 2. februára
23. 1. 2009
Daň z nehnuteľností zahrnuje daň zo stavieb, pozemkov, bytov a nebytových priestorov. Správcom dane nie je štát, ale samospráva - obec či mesto.
V
Bratislave a Košiciach správu daní vykonáva magistrát, nie mestské časti.
Tlačivá vydávajú na mestskom či obecnom úrade a dajú sa stiahnuť na internete.
Nájdete ich aj na webových stránkach ministerstva financií.
Zákonný ramec sadzby dane si mestá a obce upravujú, aktuálnu výšku dane sa
daňovníci dozvedia zo všeobecne záväzných nariadení. Daňové priznanie je možné
podať osobne alebo poslať poštou.
Daňové priznanie noví vlastníci z roku 2008 podajú iba raz a v tomto roku.
Ak nenastane v ďalšom období
zmena, ktorá by ovplyvnila výšku dane, v nasledujúcich rokoch správca dane
automaticky posiela výmer podľa podaného daňového priznania.
Za omeškanie podania daňového priznania hrozia vlastníkovi sankcie. Pri
nesprávnom alebo neúplnom priznaní je možné podať správcovi dane opravné daňové
priznanie ešte pred 2. februárom, v prípade, že chybu daňovník zistí neskôr,
môže podať dodatočné daňové priznanie.
Kedy treba podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je treba podať iba v prípade, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Sú nimi nadobudnutie
nehnuteľnosti (darom, dedením, kúpu), zmena účelu využitia nehnuteľnosti,
preklasifikovanie druhu pozemku, pristavenie, nadstavenie, výmena bytu a pod.
Skutočnosťami rozhodujúcimi o vyrubení dane sú napr. nadobudnutie
nehnuteľnosti (kúpou, darom, dedením), zmena účelu využitia (napríklad
využívanie časti nehnuteľnosti na podnikanie), preklasifikovanie druhu pozemku,
pristavenie, prípadne nadstavenie nehnuteľnosti, výmena bytu a podobne.
Kedy netreba podať daňové priznanie
Nové daňové priznanie podať netreba, ak
správca dane z nehnuteľnosti menil sadzby dane, ani vtedy, ak sa zmenila
hodnota nehnuteľnosti (napríklad rekonštrukciou interiéru).
Povinnosť podávať daňové priznanie nevzniká ani vtedy, ak daňovník vlani dosiahol vek potrebný na zníženie dane a ani vtedy,
ak uplynula lehota na oslobodenie od zdanenia podľa predchádzajúcich platných
predpisov. Dôvodom na podanie nového daňového priznania nie je ani
prechod na euro.
Dopad krízy v Európe na Slovensko
22. 1. 2009
Slovenskom môžu čierne vyhliadky starých členských krajín Európskej únie radikálne zatriasť. Pochmúrne vyhliadky ekonomík najväčších obchodných partnerov môže dramaticky znížiť ich záujem o slovenské výrobky a zabrzdiť ich vývozy za hranice.
Predpovedá to dánska Saxo Bank. Našu krajiny môže
trvdo zasiahnuť aj fakt, že Slovensko má najväčšiu produkciu áut na obyvateľa
na svete. Dopyt po autách však kríza škaredo zmenší. Pokles alebo nižší rast
hospodárstva znamená, že sa v krajine vyprodukuje menej tovarov a služieb,
pretože ich firmy nebudú vedieť predať. To pre ľudí znamená väčšie riziko
straty práce a menšie šance na zdvihnutie platu.
Ak bude rast ekonomiky o 2,5 percent a zamestnanosť na nule,
podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank aj platy udržateľne môžu stúpnuť len o
2,5 %.