Súvisiace zmeny DPH
20. 1. 2025
Cieľom novely zákona o DPH bola aj transpozícia smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravilo miesto dodania určitých služieb.
Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravili ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúladili požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravila sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu upravil zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne v tomto zákone došlo k zníženiu úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
K
ZSSK Cargo Slovakia a odborári sa dohodli na predĺžení kolektívnej zmluvy
23. 12. 2009
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) sa so zástupcami deviatich odborových centrál dohodla na predĺžení podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2010. Zamestnávateľ sa zaviazal k zachovaniu priemernej mzdy dosiahnutej v roku 2008.
V roku 2008 priemerná mzda pracovníkov Carga v roku 2008 predstavovala 22 337 Sk (741,45 €) a bola medziročne vyššia o 8,2 %. V tomto roku zamestnanci majú nižšiu priemernú mzdu asi o 4,5 % oproti vlaňajšku. Počet zamestnancov spoločnosti klesol zhruba o 600 na 9 800, väčšina odišla na základe dohody o ukončení pracovného pomeru so sociálnou kompenzáciou.
V dôsledku rekordného poklesu výkonov v nákladnej preprave a následne aj výnosov z hlavnej činnosti pre krízu museli vo firme výrazne ušetriť osobné náklady. Kvôli prepadu výkonov zamestnanci nemajú nadčasovú prácu, znížili sa príplatky a prémie, týmto majú nižšiu priemernú mzdu zhruba o 4,5 percenta ako v roku 2008.
Slovenské Cargo pre krízu muselo v tomto roku zaviesť krízový manažment a obmedziť na minimum všetky náklady, ktoré nesúviseli s hlavnou činnosťou, nákladnou prepravou, alebo boli nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkyschopnosti firmy.
Spoločnosť pre pokles výkonov v apríli a máji zaviedla celozávodnú dovolenku, prešla na štvordňový pracovný týždeň. V septembri zaviedla aj flexikonto pre pracovníkov na miestach s najväčším prepadom výkonov, ktorí sú v limitovanom čase doma.
Hodinové náklady na prácu na Slovensku rastú pomalšie ako priemer EÚ
21. 12. 2009
Hodinové náklady firiem na prácu na Slovensku rastú pomalšie, ako priemer Európskej únie. Zjednodušene platí, že čím sú nižšie náklady na prácu, tým je lepšia konkurencieschopnosť krajiny.
Podľa Eurostatu v predposlednom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne náklady firiem na prácu v Európskej únii o 6,4 %.
Rýchlejšie ako priemer únie rástli náklady na prácu napríklad v Rumunsku, Bulharsku aj v Českej republike. Medziročne na Slovensku zdražela práca o 1,9 percenta, čo je pätnásty najrýchlejší rast v 27¬člennej Európskej únii.
V únii podľa Eurostatu najvýraznejšie rástli v treťom štvrťroku hodinové náklady práce v priemysle, stavebníctve a službách.
Okrem nákladov zamestnávateľov v treťom štvrťroku rástli pomalšie aj priemerné nominálne mzdy.
Spomalenie medziročnej dynamiky miezd aj nákladov práce zodpovedá zhoršeniu hospodárskej situácie, ktorá obmedzuje ochotu a schopnosť firiem plošne zvyšovať mzdy. Hodinové náklady práce sú odrazom toho, ako sa na trhu práce mení cena práce, štruktúra zamestnanosti a využitie existujúcich kapacít. Predstavujú celkové náklady, ktoré majú firmy so zamestnávaním ľudí, vydelené počtom odpracovaných hodín.
Za rozdielnou dynamikou vo vývoji hodinových nákladov sa môže skrývať rozdielny vývoj miezd, ale aj rozdielny vývoj v počte odpracovaných hodín. Rozdielny slovenský výsledok oproti priemeru únie môže byť spôsobený napríklad aj tým, že niektoré firmy radšej skrátili pracovný týždeň, ako by prepúšťali.
Skracovanie pracovného týždňa sa týkalo najmä zamestnancov s nižšími platmi. To u nás spomalilo štatistický rast miezd aj nákladov práce.
Priemerná ročná mzda v západnej Európe bola 39 889 eur, vo východnej Európe len 9358 eur.
Tajné lichtenštajnské kontá
18. 12. 2009
Daňové riaditeľstvo zatiaľ objavilo dve osoby, ktoré si podozrivo veľa peňazí uložili v zahraničnom daňovom raji, v lichtenštajnskej LGT Bank.
Prostredníctvom nadácií peniazmi z týchto kont potom živili seba a svoje rodiny. Polícia začala preverovať, či bol spáchaný trestný čin.
Informácie daňového úradu o tajných lichtenštajnských kontách Slovákov v LGT Bank Liechtenstein vo Vaduze, o ktorých nedávno písali aj HN, sa tak potvrdili. Peňažný vklad v tejto banke vysoko prevyšuje všetky príjmy týchto osôb za posledné roky. Právo narábať s peňažnými zdrojmi podľa údajov daňových pracovníkov malo desať osôb.
Slovenská daňová správa spolu s políciou najskôr preveruje podozrenia, či išlo o peniaze z nelegálnej činnosti. Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu je podané na policajné prezídium, odbor organizovanej kriminality v Košiciach a Bratislave.
Hovorca Daňového riaditeľstva nevylúčil, že zoznam podozrivých ľudí sa ešte rozšíri. V prípade zistenia polície, že peniaze nepochádzajú z čistého zdroja, budú dodatočne zdanené a ich majitelia sa dostanú do rúk polície. Naši daňoví kontrolóri úzko spolupracujú s daňovými správami v zahraničí.
Podľa Trestného zákona za trestný čin neodvedenia dane a poistného hrozí páchateľovi väzenie až do 12 rokov. V prípade podania dodatočného daňového priznania môžu byť páchateľom sankcie zmiernené. Na Slovensku je premlčacia lehota za neplatenie daní päťročná.
Priemerný dôchodok dosahuje 340 € d
18. 12. 2009
Na Slovensku priemerný starobný dôchodok ku koncu novembra predstavoval 339,33 €. . Starobný dôchodok poberalo vyše 930 tisíc osôb a predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo vyše 57 tisíc penzistov dosahoval v priemere 351,8 €. Vyplýva to z údajov zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol 176,35 €. Invalidný dôchodok pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 305,17 €. Sociálna poisťovňa ku koncu minulého mesiaca evidovala 203,9 tis. poberateľov invalidných dôchodkov.
Vdovské dôchodky ku koncu novembra dosahovali v priemere 209,7 €. Tieto dôchodky dostávalo 302 tis. ovdovených žien. Priemerná výška vdoveckých dôchodkov, ktoré poisťovňa vyplácala 35 tis. vdovcom, bola ku koncu minulého mesiaca na úrovni 157,79 €. Sirotské dôchodky poisťovňa vyplácala takmer 27,5 tis. osobám, a dosahovali priemernú výšku 122,09 €.
Od 1. januára 2010 sa dôchodky zvýšia o 3,05 %. Dôchodky sa zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok predchádzajúceho roka. Upravujú sa smerom nahor o priemer medzi týmito dvoma veličinami. Na Slovensku v prvom polroku tohto roka priemerná mzda medziročne vzrástla o 3,7 %.
Spotrebiteľské ceny za prvých šesť mesiacov tohto roka medziročne vzrástli o 2,4 %.