Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho múdre pravdy
Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.
Význam a úžitok porady je nepriamoúmerný počtu zúčastnených a dobe trvania porady.
Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho inzeráty
Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
Stratila sa mi žena. Zn.: Kto ju nájde a privedie mi ju, tomu rozbijem hubu.
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)