Suma minimálnej mzdy na rok 2024
5. 10. 2023
V zbierke zákonov sr bolo vydané oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 z. z., ktorým bola určená suma minimálnej mzdy na rok 2024.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov oznamuje, že suma minimálnej mzdy na rok 2024 je 750 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 4,310 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
K
Od roku 2012 sa pripravuje zlúčenie výberu daní, ciel a odvodov
6. 10. 2009
Vláda aj opozícia navrhujú zmenu odvodového systému na Slovensku. Opozícia navrhuje, aby sa odvody platili z celkovej ceny práce a nie ako doteraz z hrubej mzdy, vláda chce odvody zjednodušiť inak. Od roku 2012 pripravuje ministerstvo financií zlúčenie výberu daní, ciel a odvodov.
Očakáva, že dôjde nielen k zjednoteniu, ale aj k zjednodušeniu odvodového systému a najmä úspore verejných financií. Takýto krok považuje za jediný reálny spôsob zníženia odvodového zaťaženia.
Systém superhrubej mzdy chceli pred časom zaviesť aj v Česku. Nakoniec sa z tejto mzdy platia len dane, poistné sa odvádza podobne ako na Slovensku, len sadzby sú nižšie.
PN-ky sú u nás rekordne obľúbené
2. 10. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti (PN) dosiahla v auguste 3,43 %. Hoci ide oproti júlu o pokles o 0,1 percentuálneho bodu, v porovnaní s augustom minulého roka je to viac o 0,43 percentuálneho bodu.
V rovnakom období v posledných piatich rokoch augustová miera dočasnej PN bola vždy nižšia ako v auguste tohto roka. Za posledných päť rokov bola najnižšia v auguste 2007, keď dosiahla 2,77 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Boj o minimálnu mzdu sa chýli k záveru
2. 10. 2009
Naťahovačky týkajúce sa výšky minimálnej mzdy v budúcom roku sa chýlia k záveru. Zdá sa, že podobne ako pred rokom bude mať posledné slovo vláda. Vzorec stanovený zákonom, podľa ktorého by sa najnižšia mzda mala každoročne valorizovať, musí ďalej čakať na premiéru.
V strede kolotoča rozhovorov aspoň verbálne, boli celý čas prítomní zamestnanci, ktorých zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Zamestnávatelia dvíhajú varovný prst, že zvýšenie minimálnej mzdy ich môže pripraviť o prácu. Odborári tvrdia, že jej rast ochráni ľudí pred chudobou. Argumenty o prepúšťaní považujú za plané hrozby.
V súčasnosti odbory presadzujú opäť nárast minimálnej mzdy podľa vzorca, zamestnávatelia opäť protestujú. Dočasnosť postojov oboch sporiacich sa strán tak ukazuje, že vzorec vhodný do každého počasia neexistuje.
Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v auguste miera evidovanej nezamestnanosti znížila o dve stotiny percentného bodu na 12,05. Nádeje o konci neveselého vývoja však nie sú namieste (pred rokom dosiahla 7,36 percenta, o takmer 133-tisíc uchádzačov menej). Za september sa na úradoch práce predpokladá zvýšený výskyt absolventov škôl. Ani ďalšie hromadné prepúšťania nie sú vylúčené. Podľa ústredia je na Slovensku stále ohrozených viac ako 17-tisíc pracovných miest. Do konca roka 2010 príde podľa nedávno zverejnenej správy OECD o prácu ďalších 10 miliónov obyvateľov tridsiatich členských krajín organizácie. Väčšina vlád stojí pred úlohou čo najskôr vytvoriť podmienky, ktoré budú viesť k vzniku nových pracovných miest.
Slovenská vláda preto ešte v marci odobrila zjemnenie pravidiel na založenie sociálneho podniku, čo malo podľa rezortu práce viesť k vytvoreniu 10-tisíc nových pracovných miest v tomto roku. Zatiaľ pribudlo len 27 nových sociálnych podnikov, v ktorých pracuje v priemere desať až pätnásť ľudí.
Skúsenosti ukazujú, že dôležitosť minimálnej mzdy pri tvorbe nových pracovných miest netreba podceňovať. No minimálna mzda sama osebe, bez ohľadu na jej výšku v budúcom roku, situáciu na trhu práce nezachráni.
Podľa analytikov zo strategického pohľadu je pri lákaní investorov vytvorenie priaznivejšieho prostredia na podnikanie a investície. Prezieravejšie je sústreďovať sa na firmy a odvetvia, ktoré dokážu produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby sa vôbec nemuseli zaoberať administratívnym dnom pre cenu práce.
Rozdiel medzi zárobkami vo verejnej správe a v súkromných podnikoch sa zvyšuje
2. 10. 2009
V „súťaži“ o vyššie zárobky vedie verejná správa. Platy by mali vzrásť a neočakáva sa ani prepúšťanie. Platy vo verejnej správe majú budúci rok stúpnuť o percento. V mnohých súkromných podnikoch je situácia iná. Tie pre stratu zákaziek musia mzdy znižovať alebo prepúšťať zamestnancov. Ak aj základné mzdy neznižujú, zamestnancom nevyplácajú odmeny či trináste mzdy. Čiastky na výplatných páskach sú tak v priemere nižšie ako vlani.
Podľa hovorcu ministerstva financií na tom, že platy v štátnej správe stúpajú sa odráža aj nárast priemerných platov v rezortoch, ktoré sú pre vládu prioritou, alebo v tých, kde zamestnanci mali platy doteraz nízke. Dlhodobe podhodnotené boli zárobky hasičov, učiteľov či lekárov.
Na to, aby sa vo verejnej sfére ušetrilo, sú potrebné reformy. Môže nimi byť nielen zlučovanie ministerstiev, ale aj komunálna reforma, ktorá by dotlačila malé obce, aby sa spojili s väčšími, Cestou môže byť aj zredukovanie počtu samosprávnych krajov.