Suma minimálnej mzdy na rok 2024
5. 10. 2023
V zbierke zákonov sr bolo vydané oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 z. z., ktorým bola určená suma minimálnej mzdy na rok 2024.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov oznamuje, že suma minimálnej mzdy na rok 2024 je 750 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 4,310 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
K
Predčasný dôchodok
23. 12. 2009
Pred odchodom do predčasného dôchodku musí žiadateľ spĺňať niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon. Nárok na skoršiu penziu vzniká osobám, ktoré boli minimálne 15 rokov dôchodkovo poistené. Okrem toho, dôležitou podmienkou je, že do štandardného dôchodku žiadateľovi nesmú chýbať viac ako dva roky. Muži teda do skoršej penzie môžu odísť vo veku 60 rokov, pri ženách rozhoduje počet detí a takisto rok narodenia. Napríklad bezdetná žena narodená v roku 1950 má nárok na predčasný dôchodok už po dovŕšení veku 58 rokov. Do predčasného dôchodku môžu odísť žiadatelia v prípade, ak dôchodok vypočítaný Sociálnou poisťovňou dosiahne minimálne 223,3 € mesačne.
Nárok na predčasný dôchodok nevznikne, ak ho Sociálna poisťovňa vypočíta nižšie, ako je 1,2-násobok životného minima pre dospelú osobu. Pre tých, ktorí si sporia aj v druhom dôchodkovom pilieri, stačí, ak bude sumu priznaného dôchodku od štátu vyššia ako 0,6-násobok životného minima, ktoré je v súčasnosti stanovené na 185,18 €.
Žiadosť o predčasný dôchodok je možné podať najviac dva razy do roka. Najlepšie je obrátiť sa priamo na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne, kde spresnia, aké doklady a potvrdenia bude potrebné predložiť. Podrobné informácie sú aj na internetovej stránke poisťovne.
Treba si uvedomiť, že skorší odchod do dôchodku znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní skoršieho odchodu do dôchodku sa výška zníži o 0,5 percenta.
Skorší odchod do penzie však znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní, o ktoré idete do dôchodku skôr, ako by ste mali, sa vám výška dôchodku zníži o 0,5 percenta.
Medzi podmienky na priznanie predčasného dôchodku patria:
– minimálny čas dôchodkového poistenia 15 rokov
– vek na odchod do predčasného dôchodku musí byť dva alebo menej rokov ako odchod do normálneho dôchodku
– vypočítaný dôchodok musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima. Pre sporiteľov v II. pilieri stačí, aby bol vyšší ako 0,6-násobok životného minima.
Väčšina bánk bude cez sviatky zatvorená
23. 12. 2009
Cez sviatky bude väčšina bánk zatvorená, niektoré pobočky budú fungovať len dopoludnia. Preto by si pri dôležitých platbách mali ľudia skontrolovať, dokedy musia peniaze doraziť na správny účet.
V prípade, že je to potrebné (stavebné sporenie, poistky a pod.) poslať platbu ešte pred sviatočnými dňami. Podnikatelia aj občania sa tak vyhnú prípadným problémom s neskorým pripísaním peňazí na účet.
ZSSK Cargo Slovakia a odborári sa dohodli na predĺžení kolektívnej zmluvy
23. 12. 2009
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) sa so zástupcami deviatich odborových centrál dohodla na predĺžení podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2010. Zamestnávateľ sa zaviazal k zachovaniu priemernej mzdy dosiahnutej v roku 2008.
V roku 2008 priemerná mzda pracovníkov Carga v roku 2008 predstavovala 22 337 Sk (741,45 €) a bola medziročne vyššia o 8,2 %. V tomto roku zamestnanci majú nižšiu priemernú mzdu asi o 4,5 % oproti vlaňajšku. Počet zamestnancov spoločnosti klesol zhruba o 600 na 9 800, väčšina odišla na základe dohody o ukončení pracovného pomeru so sociálnou kompenzáciou.
V dôsledku rekordného poklesu výkonov v nákladnej preprave a následne aj výnosov z hlavnej činnosti pre krízu museli vo firme výrazne ušetriť osobné náklady. Kvôli prepadu výkonov zamestnanci nemajú nadčasovú prácu, znížili sa príplatky a prémie, týmto majú nižšiu priemernú mzdu zhruba o 4,5 percenta ako v roku 2008.
Slovenské Cargo pre krízu muselo v tomto roku zaviesť krízový manažment a obmedziť na minimum všetky náklady, ktoré nesúviseli s hlavnou činnosťou, nákladnou prepravou, alebo boli nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkyschopnosti firmy.
Spoločnosť pre pokles výkonov v apríli a máji zaviedla celozávodnú dovolenku, prešla na štvordňový pracovný týždeň. V septembri zaviedla aj flexikonto pre pracovníkov na miestach s najväčším prepadom výkonov, ktorí sú v limitovanom čase doma.
Hodinové náklady na prácu na Slovensku rastú pomalšie ako priemer EÚ
21. 12. 2009
Hodinové náklady firiem na prácu na Slovensku rastú pomalšie, ako priemer Európskej únie. Zjednodušene platí, že čím sú nižšie náklady na prácu, tým je lepšia konkurencieschopnosť krajiny.
Podľa Eurostatu v predposlednom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne náklady firiem na prácu v Európskej únii o 6,4 %.
Rýchlejšie ako priemer únie rástli náklady na prácu napríklad v Rumunsku, Bulharsku aj v Českej republike. Medziročne na Slovensku zdražela práca o 1,9 percenta, čo je pätnásty najrýchlejší rast v 27¬člennej Európskej únii.
V únii podľa Eurostatu najvýraznejšie rástli v treťom štvrťroku hodinové náklady práce v priemysle, stavebníctve a službách.
Okrem nákladov zamestnávateľov v treťom štvrťroku rástli pomalšie aj priemerné nominálne mzdy.
Spomalenie medziročnej dynamiky miezd aj nákladov práce zodpovedá zhoršeniu hospodárskej situácie, ktorá obmedzuje ochotu a schopnosť firiem plošne zvyšovať mzdy. Hodinové náklady práce sú odrazom toho, ako sa na trhu práce mení cena práce, štruktúra zamestnanosti a využitie existujúcich kapacít. Predstavujú celkové náklady, ktoré majú firmy so zamestnávaním ľudí, vydelené počtom odpracovaných hodín.
Za rozdielnou dynamikou vo vývoji hodinových nákladov sa môže skrývať rozdielny vývoj miezd, ale aj rozdielny vývoj v počte odpracovaných hodín. Rozdielny slovenský výsledok oproti priemeru únie môže byť spôsobený napríklad aj tým, že niektoré firmy radšej skrátili pracovný týždeň, ako by prepúšťali.
Skracovanie pracovného týždňa sa týkalo najmä zamestnancov s nižšími platmi. To u nás spomalilo štatistický rast miezd aj nákladov práce.
Priemerná ročná mzda v západnej Európe bola 39 889 eur, vo východnej Európe len 9358 eur.