Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.
Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.
Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)