Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“