Súčinnosť a spolupráca pri poskytovaní rodičovského príspevku
7. 1. 2025
Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú príslušné na poskytovanie údajov na účely rodičovského príspevku, sú povinné spolupracovať s platiteľom.
Na účely kontroly trvania podmienok nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a výplatu sú na žiadosť platiteľa povinné oznamovať osobné údaje uvedené v citovanom zákone o oprávnenej osobe, o dieťati, ale aj ďalšie údaje o riadnej starostlivosti o dieťa.
Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a je oprávnený požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Tieto osoby sú povinné poskytnúť mu potrebné informácie.
Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku. Informácie o týchto skutočnostiach poskytuje len vtedy, ak by ich zamlčaním bol vážne ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb.
S
Daniarov sa pýtala iba jedna firma
19. 9. 2017
Podnikateľ a daňový úrad môžu mať rozdielny názor na to, čo si smie podnikateľ zahrnúť do nákladov a čo už nie. To je podľa prezidenta Kisku koreň celého škandálu s krátením daní a nepovažuje to za neštandardnú situáciu.
To, že daňové zákony môžu spôsobiť pochybnosti, si uvedomuje aj Finančná správa, a preto už od roku 2014 existuje inštitút záväzného stanoviska, ktorý má pomôcť riešiť nejasnosti a dať firmám istotu v konaní. Napriek trojročnej existencii ho však zatiaľ využil iba jeden daňový subjekt, a to minulý rok. Dôvodov nízkeho záujmu je podľa odborníkov viacero a jedným z nich je cena. Za vypracovanie stanoviska k jednému zákonu si Finančná správa účtuje štyri- až tridsaťtisíc eur, v závislosti od sumy obchodného prípadu. To je podľa Jarmily Bokorovej zo Slovenskej komory daňových poradcov neprimerane veľa hlavne pre malé a stredné podniky. Výhrady tohto druhu zachytili aj daniari, ktorí stanoviská vypracúvajú. „Finančná správa iniciovala návrh novely zákona a odporučila znížiť poplatky na polovicu. Novela zatiaľ nie je schválená,“ uviedla hovorkyňa Patrícia Macíková.
Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
6. 9. 2017
Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pri nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie.
Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu síce klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS. Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 percenta pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 percenta. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch.
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania poistného SZČO
25. 8. 2017
Poistné, ktorého súčasťou je aj poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Vyrovnaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného si daňovník uplatní ako daňový výdavok v kombinácii s paušálnymi výdavkami.
Poistenec, ktorý v roku 2017 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, uplatní postup podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2017 príjmy, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2016. Takto môže postupovať len v prípade, ak si neznížil základ dane o záväzok voči zdravotnej poisťovni v rámci úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a ani daň vybranú zrážkou tu neuvedie.
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania poistného zamestnancov
25. 8. 2017
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi.
Ak nedoplatok zamestnanca z ročného zúčtovania poistného uhradí zdravotnej poisťovni zamestnávateľ, pri výpočte mesačného preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti odpočíta zamestnávateľ z úhrnu zdaniteľných príjmov okrem mesačne plateného poistného aj tento nedoplatok a to v tom mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa v mesiaci, v ktorom ho zaplatil alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2017 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. K daňovému priznaniu priloží kópiu dokladu o zaplatení nedoplatku.
Ak si nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 uhradil zamestnanec v roku 2017 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2016.