To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Predtým, ako človek môže zaspať na vavrínoch, najskôr ich musí získať. (G. B. Shaw)

Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Ak vás tri dni naháňali a nakoniec vás dostali, je to lepšie, ako utekať po celý zvyšok života.

Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.

Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“