Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.

Moc je moc a peniaze sú peniaze.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!