Murphy radí
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Životné pravdy
Jednou z najväčších nerozlúštených záhad je, prečo sú zákazníci v preplnenej reštaurácii obslúžení rýchlejšie, ako keď je reštaurácia poloprázdna.
Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.
Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.
Kto sa žení pre peniaze, má v porovnaní s tým, čo sa žení z lásky, aspoň pochopiteľný dôvod.
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
(Zrnká úsmevu)