Murphy radí
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy a šťastie
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je obchod
Život obchodníka je jedným veľkým dobrodružstvom. Ak jeho tovar nejde na odbyt, je zle. Ak jeho tovar ide na odbyt, tiež to nemusí byť dobre.
Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...
Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Život je žart...
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
(Myšlienky bez cla)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)