Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.

Každá informácia, ktorú o veci získate, sa minimálne v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybnou.

Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.

Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.

Čím viac času spotrebujete na vykazovanie toho, čo ste urobili, tým menej času zostane na to, aby ste niečo naozaj urobili. Ideálny stav dosiahnete vtedy, keď spotrebujete všetok váš čas vykazovaním, prečo ste nič neurobili.

Kľúčové rozhodnutia sú síce formálne posudzované z hľadiska prínosu pre firmu, ale prijímané sú s ohľadom na prínos pre tých, ktorí ich prijali.