Murphy radí
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Snažte sa dvere svojej kancelárie mať vždy zamknuté! Návštevníkom to naháňa strach a pôsobí to dojmom akoby ste stále boli na dôležitej porade.
Snažte sa, aby z vašej reči vyžarovala úcta k nadriadeným a pri vyjadrovaní svojich názorov používajte len známe a už akceptované fakty.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Úspech má dvojakú podobu. Veľmi zriedkavo sa stáva, že prichádza za človekom, ktorý dokáže niečo, čo nik iný nespraví. Táto osoba je génius. Avšak priemerný človek, ktorý sa dopracuje k tomu, čo nazývame úspechom, geniálny nie je. Ide o jedinca s priemernými schopnosťami, ktorými disponujú aj iní. On však tieto priemerné schopnosti nadpriemerne rozvinul. (Roosewelt)
Neexistujú skutočne beznádejné situácie. Existujú iba ľudia, zúfajúci si v nejakej situácii namiesto hľadania východiska. To, že ste na dne, má aj svoju dobrú stránku: aspoň sa máte od čoho odraziť.
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
(Myšlienky bez cla)
Kolíska práva
Kto zlému pomáha, ten časom ľutuje.
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.
(Myšlienky bez cla)
Hlúposti sa medze nekladú
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Svetlá budúcnosť
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)