Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.