Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život je smiešny
Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“
(Myšlienky bez cla)