Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.

Skúsenosť je to, čo získate, keď sa vám nepodarí dostať to, čo ste chceli.

Aby človek dokázal, že je dobrý, musí urobiť celý rad dobrých skutkov. Na to, aby dokázal, že je zlý, stačí jeden zlý skutok.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.