Štátna pomoc je predĺžená o tri mesiace
21. 11. 2023
Informáciu o predĺžení štátnej pomoci do konca júna 2024 oznámila Európska komisia.
Európska komisia v pondelok oznámila, že predĺži uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci o ďalšie tri mesiace, do konca júna 2024. To umožní členským štátom Európskej únie (EÚ) pomôcť firmám počas nadchádzajúcej zimy s vysokými cenami energií, ktoré zdraželi v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu a napätia na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Exekutíva EÚ uvoľnila pravidlá štátnej pomoci v marci minulého roka po tom, ako tisíce firiem zasiahla vojna na Ukrajine. Uviedla pritom, že tento režim sa skončí v decembri 2023.
Uvoľnenie pravidiel umožnilo členským štátom poskytnúť pomoc firmám v čase, keď čelili mimoriadnemu šoku, povedal eurokomisár EÚ pre hospodársku súťaž Didier Reynders.
Pôvodné predĺženie malo byť len do marca
Začiatkom novembra Komisia naznačila, že uvoľnenie predĺži do marca 2024, ale v pondelok v najnovšom vyhlásení skonštatovala, že zohľadnila „spätnú väzbu od členských štátov“ a predĺži uvoľnenie pravidiel do konca júna 2024. „Umožní to členským štátom predĺžiť svoje podporné schémy a zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré zasiahla kríza, neboli odrezané od potrebnej pomoci v nadchádzajúcom zimnom vykurovacom období,“ uviedla Komisia vo vyhlásení.
Zmeny oznámené tento pondelok sa týkajú kompenzácie vysokých cien energií, ale aj niektorých širších aspektov, pričom sa zvýšili stropy pomoci pre poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a ďalšie sektory.
Pomoc má striktne dané pravidlá
Predĺženie pomoci sa však nebude vzťahovať na podporu likvidity, ako sú štátne záruky a zvýhodnené úvery, ani na opatrenia zamerané na podporu znižovania dopytu po elektrine.
Po pondelkovom rozhodnutí môžu štáty EÚ poskytnúť pomoc až do výšky 2,25 milióna eur na firmu a kompenzácie dodatočných nákladov, ktoré priniesli vysoké ceny plynu a elektriny.
Výnimky platia do júna. Reynders pripomenul, že výnimky sa vždy navrhujú tak, aby boli časovo obmedzené.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.
Zdaňovanie podielov na zisku od roku 2017
29. 1. 2017
Od roku 2017 dochádza k podstatnej zmene pri zdaňovaní podielov na zisku.
Zavádza sa zdanenie podielov prijatých fyzickými osobami so súčasným zrušením platenia zdravotných odvodov z týchto podielov.
U právnických osôb je zavedené zdanenie vyplatených a prijatých podielov len vo vzťahu k nezmluvným štátom. Zdaneniu sa nevyhnú ani zamestnanci, ktorí nemajú účasť na základnom imaní spoločnosti. Zdaňovať sa budú aj podiely členov pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou vyplatené vo vyššej sume, ako je suma oslobodenia od dane.
Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. januára 2017 novelizovaný zákonom č. 341/2016 Z. z., pričom zmeny sa dotkli aj zdaňovania podielov na zisku.
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk