Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.

Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.