Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Najprv povedzte nie, na zmenu názoru máte čas aj potom!

Lepšie je byť vyhľadávaný, ako prehliadaný.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.