Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Je lepšie byť bohatým než hlúpym.

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Všade dobre, vo väzení najpohodlnejšie.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.

Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.

Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.