Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy nekupuj od bohatého obchodníka!
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Nikdy neinvestuj peniaze do niečoho, čo treba kŕmiť potravou, vodou, benzínom, elektrinou, atď.ˇ
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho postrehy
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
(Murphyho zrnká II)