Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Hlúposti sa medze nekladú
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
(Murphyho zákony v bájkach)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)