Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.

Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.