Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.

Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.

Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.

Vývoj neznamená, že nesprávnu teóriu vystrieda správna, ale že ju vystrieda taká, ktorej nesprávnosť je menej očividná.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!