Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.