Murphy radí
Murphyho zákony a komentáre
Najväčšia radosť je škodoradosť.
Neučte deti pravdovravnosti, nakoniec im to zostane.
Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.
Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.
Ak susedovi zdochne krava, zasiahla božia spravodlivosť. Ak si sused kúpi auto, je to do neba volajúce pekelná nespravodlivosť.
(Murphyho zrnká II)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)