Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Zákon vytrvalosti chyby: Čo jeden hlúpy pozmeňovací návrh pokazí, ani sto ďalších návrhov nenapraví.
Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.
(Murphyho zákonník)
Život je žart...
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
(Myšlienky bez cla)
Murphyho múdre pravdy
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.
Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Hlúposti sa medze nekladú
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Sláva a peniaze...
Dobre robíme len to, čo robíme sami. (Napoleon)
Ak ti raz bude ľúto, že si neprehovoril, potom tisíckrát budeš ľutovať, že si nemlčal. (Afer)
Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)
(Myšlienky bez cla)