Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.

Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.

Je lepšie byť bohatým než hlúpym.

Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)