Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.
Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.
Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Aj ten najdlhší zoznam má poslednú položku.
Skúsenosť je to, čo získate, keď sa vám nepodarí dostať to, čo ste chceli.
Čo tento svet najviac potrebuje, je epidémia.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)