Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.