Murphy radí
Rady podnikateľom
Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.
Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lodiar Onassis po tom, ako prišiel o všetky lode.
(Myšlienky bez cla)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!
Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)