Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Trpezlivosť ruže prináša: čím je človek trpezlivejší, tým zvädnutejšie ruže dostane.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.

Najnebezpečnejšie na šplhaní sa hore nie sú spolupracovníci, po ktorých hlavách idete hore, ale to, že posledné kroky robíte v hmle, takže sa môže stať, že cez vrchol prejdete bez zastávky dole.