Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon vytrvalosti chyby: Čo jeden hlúpy pozmeňovací návrh pokazí, ani sto ďalších návrhov nenapraví.
Zákon neexistujúcej súvislosti: Pravdivosť výrokov politikov nemá nič spoločné s tým, ako vierohodne znejú, a naopak.
Zákon objektívneho zaradenia: Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.
(Murphyho zákonník)
Všetko má svoj koniec
Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho rady
Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...
Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.
Ak pri predných dverách vykrikuje vaša žena, aby ste ju pustili dnu a pri zadných dverách šteká váš pes, otvorte najskôr psovi. Tým získate istotu, že aspoň ktosi stíchne.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
(Zrnká úsmevu)