Murphy radí
Murphyho inzeráty
Stratila sa mi žena. Zn.: Kto ju nájde a privedie mi ju, tomu rozbijem hubu.
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
Vymením muža za staré husle.: Zn.: Drevo ako drevo.
(Murphyho zrnká II)
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ja nič, to Murphy
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Sex je jedným z deviatich dôvodov pre reinkarnáciu. Ostatných osem nestojí za reč.
Pohyb akýmkoľvek smerom prinesie vždy len zmenu k horšiemu.
Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)