Murphy radí
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.
Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dobrý úsudok je produktom skúsenosti. Skúsenosť je produktom zlého úsudku.
Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.
Skúsenosť je to, čo získate, keď sa vám nepodarí dostať to, čo ste chceli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)