Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.