Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek očami klasikov
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
(Myšlienky bez cla)
Kolíska práva
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)