Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
Človek a hlúposť
Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho zákonník
Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
(Murphyho zrnká II)
Murphy v parlamente
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Zákon delenia núl: Z každej politickej strany môže vzniknúť toľko nových strán, koľko má poslancov v parlamente.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)