Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.

Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.

Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.

Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.

V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.

Každý zákon je len napodobením skutočnosti.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.