Murphy radí
Kolíska práva
Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.
Nevynášaj úsudok ak neprehovorili obidve stránky.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
(Myšlienky bez cla)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Keď sa manželka naučí chápať manžela, prestane ho počúvať.
Ľubovoľný pár môže byť šťastný dovtedy, kým si sex nezačne pliesť s láskou.
Nikdy nehovorte nie, môže sa stať, že zrazu nebudete mať komu povedať áno.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)