Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.

Bez ohľadu na to, koľko robíte, nikdy to nebude dosť.

Správne zorganizované dovolenky neznížia produktivitu práce: za každý týždeň, čo ste preč a nič neurobíte, je iný týždeň, kedy váš šéf je preč a vy urobíte dvakrát toľko.

Chráňte si svoju pozíciu - ako prvého vyhoďte toho, kto najrýchlejšie postupuje. Ak ho nemôžete vyhodiť, aspoň ho ohovorte pred šéfom.