Murphy radí
Murphyho zákony a komentáre
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
Ak si postavíte vysoké ciele, padnete na zem z výšky. Ak si dáte prízemné ciele, padnete do jamy. Rozbitá huba bolí rovnako po páde z oblakov, ako po páde do studne.
Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)