Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Všade dobre, vo väzení najpohodlnejšie.

Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.

Zo všetkých vašich schopností je druhými najviac cenená vaša platobná schopnosť.

Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.