Murphy radí
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Mnoho je na svete mocného...
Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)
Nepoctivosť nikdy nenechá oddýchnuť si toho, v koho srdci prebýva. (Cicero)
Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)
(Myšlienky bez cla)
Ako bojovať s klebetou
Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)