Späťvzatie prihlášky na zdravotné poistenie
13. 3. 2023
V minulostimbol zaznamenaný enormný nárast počtu späťvzatí prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, z ktorých veľká časť neobsahovala ani len základné náležitosti, ktoré je nutné vyžadovať na to, aby bolo možné tieto späťvzatia považovať za právne relevantné.
Späťvzatia prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne podané vo vzťahu k maloletým osobám napr. neobsahovali žiadne údaje o osobe, ktorá späťvzatie za maloletého poistenca podávala, neobsahovali úplné údaje o poistencovi, ktoré by umožňovali jeho jednoznačnú a nespochybniteľnú identifikáciu a pod. V právnej úprave absentovalo ustanovenie, ktoré by jasne definovalo náležitosti späťvzatia prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Z aplikačnej praxe jednoznačne vyplynula potreba prijatia právnej úpravy, a to v záujme právnej istoty tak na strane poistencov, ako aj na strane zdravotných poisťovní a v končenom dôsledku aj na strane úradu pre dohľad, ktorý spracúva údaje o prihláškach a ich späťvzatiach.
K
Existenčné dôvody nútia ľudí pracovať pod cenu
10. 7. 2009
Kríza mnohým zamestnancom nedáva na výber a z existenčných dôvodov sú nútení často pracovať pod cenu. V máji tohto roka prvýkrát od februára 2006 medziročne klesli platy v slovenskom priemysle.
Podľa informácií Štatistického úradu sa oproti
máju 2008 sa priemerná nominálna mzda znížila o 1,3 percenta, reálna - očistená
od inflácie - dokonca o 3,4 percenta.
Pokles reálnej mzdy je podľa niektorých
analytikov spôsobený najmä rôznymi odstávkami výroby a skrátenými pracovnými
týždňami, kedy zamestnanci dostávajú
iba 60 % mzdy. Ak sa výroba začne oživovať, možno očakávať, že rast miezd sa
bude pohybovať okolo nuly.
Medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím
sú rozdiely v mzdách takmer päťnásobné. Vedú ľudia pracujúci v informáciách a
komunikáciách s priemerným platom vyše 1500 €. Najnižšie mzdy zaznamenali
zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev s priemerom 340 €.
Vysoké rozdiely v zárobkoch v rozličných
sektoroch budú pravdepodobne pretrvávať aj naďalej.
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)
Z existenčných dôvodov sú ľudia ochotní pracovať pod cenu
7. 7. 2009
Pre firmy dobrá správa, pre zamestnancov a uchádzačov o prácu zlá. Trh práce zapĺňajú ľudia, ktorí sú ochotní z existenčných dôvodov pracovať pod cenu.
Očakávania žiadateľov na výšku platu už
"podliezli" úroveň z prvého kvartálu roka. Podľa pracovného portálu
Profesia.sk mzdy každoročne rástli v priemere o viac ako 10 %. Nový trend sa
neprejavuje len v odvetviach priemyselnej výroby či dopravy, ktoré hospodárska
kríza zasiahla ako prvé, ale aj vo firmách. Očakávania záujemcov o prácu sa
prispôsobili momentálnej situácii na trhu.
Platové otázky nekladú tak direktívne, skôr je pre nich podstatné dostať
sa do pracovného pomeru. Najvýraznejší pokles nárokov bol zaznamenaný u
absolventov. Kým v minulosti si cenu práce výrazne nadhodnocovali, v súvislosti
s krízou ich mzdové požiadavky klesajú. Aktuálna situácia na trhu zatiaľ
nenasvedčuje, že by mzdy mali rásť.
Platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú
6. 7. 2009
Oproti minulým rokom od začiatku tohto roka platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú. Platové očakávania rástli medziročne v priemere o 11 %, tento rok sa ich rast spomalil a za posledné tri mesiace prvýkrát klesli o 1 %.
Začiatkom roka 2006 boli priemerné očakávané platy na
úrovni 555 eur, v prvom štvrťroku tohto roka dosiahli hodnotu 760 eur. V
súčasnosti sa pohybujú na úrovni 756 eur.
V posledných rokoch bol vysoký rast platových očakávaní daný najmä prudkým rozvojom ekonomiky,
rastom zamestnanosti, príchodom zahraničných investorov aj čím ďalej vypuklejším nedostatkom
kvalifikovaných kandidátov na trhu.
Priemerné očakávané platy rástli najviac u
ľudí so základným vzdelaním, a to o necelých 7 %. Medziročný rast, na úrovni 5
%, bol zaznamenaný u ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou a
vysokoškolským vzdelaním. Najmenej rástli platové očakávania uchádzačov so
stredoškolským vzdelaním bez maturity.