Sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela
9. 3. 2018
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.
Zákon je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.
Právna úprava je postavená na:
- zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,
- zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,
- zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení,
- zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,
- zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,
- zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,
- zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.
Vláda bude v roku 2010 škrtať výdavky vládnej spotreby
11. 9. 2009
Konsolidáciu verejných financií podľa premiéra ľudia nepocítia. Opatrenia, ktoré musia robiť vlády v Maďarsku a Česku, kde sa napríklad hovorí o zvyšovaní daní, o znižovaní sociálneho štandardu a pod. sa na Slovensku robiť nebudú.
V tom premiér vidí obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami. Cieľom konsolidácie verejných financií je dosiahnuť, aby SR bola v roku 2012 na trojpercentnom deficite verejných financií, čo je požiadavka Maastrichtu. Sociálny štandard, ktorý bol nastavený v roku 2008 zostane zachovaný. Dane sa zvyšovať nebudú a vláda garantuje aj valorizáciu dôchodkov. Alkohol a tabak nie sú súčasťou sociálneho štandardu a bude si ich treba zaplatiť.
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.