Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K
Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka
9. 5. 2019
Ustanovenia zákona ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník upraviť základ dane z týchto príjmov).
Takáto úprava je uvedená priamo v ustanovení § 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v § 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, nakoľko aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi nebude predmetom dane, nakoľko už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti.
V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t.j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania
Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku
6. 5. 2019
Platitelia DPH, ktorí prenajímajú alebo mienia prenajímať po 1. 1. 2019 nehnuteľnosť alebo jej časť vrátane prenájmu bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru ako aj poskytovanie ubytovacích služieb, sú od januára ovplyvnený novými zmenami v zákone o DPH.
Zákon č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH) účinný od 1. 1. 2019 okrem iného upravil v § 38 uplatňovanie DPH pri nájme a podnájme nehnuteľnosti alebo jej časti vrátane bytov, apartmánov a nebytových priestorov. Cieľom tejto úpravy bolo zabrániť uplatňovaniu odpočítania dane hlavne pri prenájme budov určených na bývanie ako napr. rodinných domov, bytov a apartmánov. Súčasne došlo k zavedeniu zníženej sadzby dane vo výške 10% na ubytovacie služby a to za účelom podpory cestovného ruchu.
Príplatky za prácu od 1. mája
2. 5. 2019
Od 1. mája vstúpili do platnosti nové mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí pracujú cez víkendy a sviatky.
Hoci k úprave príplatkov došlo už minulý rok, prechodným ustanovením došlo iba ku miernej korekcii a zamestnávateľom sa dal čas rok na to, aby si počas tohto prechodného obdobia pripravili financie na nové zvyšovanie. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí tomuto zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. V prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno a to najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Česká republika zdaní Facebook a ďalšie internetové giganty
2. 5. 2019
Česká republika zavedie sedempercentnú digitálnu daň pre veľké internetové firmy, ako je Facebook či Google. Dohodla sa na tom koalícia ANO a ČSSD, ministerstvo financií do konca mája vypracuje návrh. Odhaduje, že by mohla do štátneho rozpočtu priniesť ročne päť miliárd korún. Podľa úradu by daň mohla platiť od polovice roku 2020. Vyplýva to z informácií ČTK od ministerstva financií a vládnej ČSSD.
„Digitálna daň sa bude vzťahovať na najvýznamnejších globálnych hráčov a reaguje na doterajší neúspech rokovaní o riešení na úrovni Európskej únie a pomalý postup v prípade globálneho riešenie v OECD. Diskusia nie je o tom, či toto zdanenie zavádzať, ale odkedy, v akej podobe a v akej výške,“ uviedla ministerka financií Alena Schillerová. Daň by sa mala dotknúť internetových firiem s globálnym obratom nad 750 miliónov eur.